Vedoucí ateliérů Architektury III a Architektury IV v porotě soutěže na Nový kampus VŠVU
Vytvořeno: 12. 2. 2019 od Katedra architektury

 

Vedoucí ateliéru Architektura III Imrich Vaško a vedoucí ateliéru Architektura IV Roman Brychta se učastnili jako porotci soutěže na nový kampus VŠVU v Bratislavě.

Od října 2018 až ledna 2019 proběhla veřejná anonymní jednokolová architektonicko-urbanistická soutěž návrhů na internát s jídelnou a technologický pavilon v areálu Vysoké školy výtvarných umění v Bratislavě na Drotárské cestě. Z 31 návrhu porota ocenila tři návrhy a odměny dostali další čtyři návrhy.

„Výběr byl náročný a diskuse nad soutěžními návrhy velmi pestrá. Dle mého názoru byl vybrán nejlepší projekt. Kvalitní současná architektura, splňující stavební program a bezproblémově realizovatelná. Návrh je od architektonického studia SLLA, které má za sebou úspěšnou a ceněnou realizaci  komunitního Máj centra v Českých Budějovicích. Gratuluji a těším se na realizaci“ – komentuje soutěž Roman Brychta.

Předseda poroty Imrich Vaško:

Vysoká škola výtvarných umení, akademický kampus umeleckej školy 21. storočia a pozemok školy na Drotárskej ceste sú tri parametre moderujúce diskusie akademikov a študentov, volených funkcionárov a zodpovedných byrokratov, ako aj architektov rôznych konfesií, generácií a názorových táborov o budúcej podobe najstaršej vysokej  umeleckej školy na Slovensku. Dynamická situácia meniacej sa spoločnosti na Slovensku v post-informačnej dobe transformuje verejnú diskusiu a demokraciu moci do nových modov. Niekoľko rokov vrstvená problematika nepostaveného študentského internátu VŠVU, ale aj radikálne sa meniacich požiadaviek na  kvalitné akademické vzdelávanie, reakcie na globálne výzvy, tradíciu školy a konkurenčnú schopnosť lokálnych inštitúcií udržať vzdelanie na Slovensku si vynútili opakovaný pokus vedenia VŠVU konať a vypísať konkurz na riešenie týchto výziev.  Architektonická súťaž bola jednou z platforiem otvoreného dialógu, ktorá mala vybrať víťaza a pomôcť tak VŠVU priblížiť sa k realizácii svojho zámeru, zároveň však na základe vypracovaných návrhov mala skupina ľudí rôznej odbornosti príležitosť posúvať tekuté limity definícií správneho a možného.

 

Dvojdňová diskusia poroty - umelcov, dizajnérov a architekta z prostredia školy s organizátormi súťaže, novou generáciou architektov vytvárajúcich podmienky na kvalitné, transparentné a dobre informované prostredie pre profesiu aj verejnosť, so skupinou architektov, reprezentujúcich medzinárodné česko-slovenské, ale aj stredoeurópske architektonické a akademické myslenie, s rôznymi väzbami na VŠVU sa môže zdať ako konfliktný stret rôznorodých záujmov a mentálnych tendencií. Je ku cti VŠVU a organizátorov, že sa rozhodli ísť riskantnou cestou a vystavili tak svoje krehké plány názorovému stretu rôznorodého kultúrneho prostredia. Porotou akceptovaných tridsať návrhov vytvorilo pre porotu platformu pre široké argumentačné spektrum revízií ambície školy, jej súťaže, súťažných podmienok a architektonického uvažovania všeobecne. Množstvo práce vloženej do všetkých súťažných projektov veľmi pomohlo všetkým zúčastnením premýšľať o stratégiách prečo, kam a ako postaviť nový kampus VŠVU na Drotárskej ceste, ktorý by mal byť príležitosťou vytvorenia súčasného priestoru pre nastupujúcu generáciu nového milénia.

 

Drotárska cesta je hrebeňom najstaršej vilovej štvrti nad Bratislavou medzi dominantami Hradu a Slavína. Je to okrem nedokončenej pavilónovej “technostavby” Vysokej školy výtvarných umení profesora Dušana Kuzmu a “XXL kubusu” Slovenského národného archívu od Vladimíra Dedečka z osemdesiatych rokov aj adresa modernistickej umeleckej kolónie v škandinávskom štýle a výškového paneláku reprezentujúceho socialistickú industrializáciu Slovenska. Urbanizácia zelených strání posledných dekád premenila Drotársku cestu na rozvoľnenú štruktúru víl a bytových domov, ktoré sa navzájom pretláčajú o najlepšiu pozíciu voči krajine, slnku a výhľadom do scenérií Malých Karpát, Dunajskej nížiny a trojhraničia Maďarska, Rakúska a Slovenska. História pozemku VŠVU mapuje transformácie “kopca” od monumentálnosti neskoro-modernistického konceptu zakladateľa školy architektúry, cez jeho fragmentáciu a nadstavby až po problematické zmeny územného plánu a čaká na resuscitačný impulz nových aktivít.

 

Architektonické návrhy súťaže sa stali overovacím nástrojom porovnávania súťažných podmienok, potrieb školy a existujúcej budovy s charakterom lokality a územia. Predložený potenciál súťažných návrhov vygeneroval parametre dosiahnutia týchto cieľov už pre prvú etapu výstavby. Vytvorenie nového vstupu, sociálneho a verejného priestoru, rešpektovanie existujúcej topografie a scenérie územia – tieto kritériá vytvorili spoločnú platformu kritického uvažovania a internacionálnej diskusie, ktorá bola katalyzátorom asymetrických rozhodovaní. Víťazný projekt SLLA Architects (Miriam Lišková, Michal Sulo) a druhý projekt v poradí (Krištof - Chybík), boli manévrovacím priestorom poroty v nezávislom uvažovaní o charaktere územia, potenciále miesta, identite programu a prirodzenosti intervencie. Najracionálnejšie riešenie, najprirodzenejšie zastavanie a najpotrebnejšie zmeny sa neprekrývali s ideálom, preto porota na seba zobrala riziko preformulovania požiadaviek na základe otvoreného medzinárodného dialógu. Kolekcia návrhov reprezentuje diferencované prístupy súťažiacich a žiaden projekt sa radikálne nevymedzuje od ostatných. Víťazný projekt má najbližšie k efektívnej realite, druhý v poradí najbližšie k predstavám poroty, ako chápať územie a ako odmýtizovať existujúci územný plán. Prvý návrh najrýchlejšie realizuje naplnenie zámeru, druhý návrh nastavuje kritické zrkadlo konečným a nemenným rozhodnutiam, ktoré nesvedčia dnešnej rýchlej a turbulentnej dobe. 

 

Je nádej, že sa pohne osud zamrznutého projektu legendy slovenskej architektúry profesora Dušana Kuzmu a vznikne tak pokračovanie, ktoré dokáže našu schopnosť vrstviť idey a naštartuje novú príležitosť dnešnej generácie, ktorá má predpoklady reštartovať nielen akademický život na „kopci“ na Drotárskej ceste a progresívne umelecké vzdelávanie, ale aj novú architektúru Slovenska. Je veľmi príjemné dať šancu projektu medzinárodne skúseného slovenského architektonického tímu, ktorého zloženie reprezentuje meniacu sa genderovú povahu profesie, navyše keď aj na čele inštitúcie stojí historicky prvá žena v dejinách umeleckého školstva československého priestoru – Bohunka Koklesová. Je symbolické mať identický tandem iniciátora zmeny Stanislava Stankociho a nastupujúcej realizátorky projektu so skúsenou dvojicou architektky a architekta. Treba len dúfať, že meniaca sa bratislavská komunálna klíma a prajnosť architektonickej komunity podporia krehký výsledok nádhernej súťaže a dajú šancu zvíťaziť ambicióznemu projektu v doteraz tak vždy ťažko vybojovaných súbojoch za novú architektúru.