Dana Bartoníčková - My brain, my battle field
Vytvořeno: 6. 3. 2018 od Galerie 207

My brain, my battle field
Dana Bartoníčková

Vernisáž výstavy v úterý  6. 3. 2018 v Galerii 207, Ateliér sochařství č. 004, UMPRUM od 17:30 - 20:30
Prezentace autorky, komentovaná prohlídka a dernisáž výstavy v úterý 13. 3. 2018 v učebně č. 411, UMPRUM, od 16:10
Trvání výstavy od 7. 3. do 13. 3. 2018

 

Konspirační teorie tvrdí, že britská královna je reptilián.

Reptilián se pozná podle toho, že nemá stín. 

Snažím se pochopit vnímání světa mojí mámy, která chápe konspirace jako jedinou možnou pravdu. 

Snažím se přiblížit se jejímu pohledu na svět, porozumět a překonat mně doposud neznámý jazyk konspiračních teorií. 

Nalézám rovinu, která nepotlačuje a ani nevyvrací jinou možnost vnímání skutečnosti.

Transformace mého výkladu a nalezení chybějícího řešení, které dokládá, že takto nalezený svět by mohl sám o sobě fungovat.

Nalézám kompromis mezi realitou a mlhavou představou v hlavě mojí mámy.

  

EN

 

My brain, my battle field
Dana Bartoníčková

Opening: March 6th. from 5:30 - 8:30 pm in the Gallery 207, Sculpture Studio, n.004, AAAD
Artist presentation, commented review and closing: March 13th. from 4:10 pm in classroom, n.411, AAAD 
Exhibition from March 7th. to March 13th. 2018
 
 

recenze výstavy od studentky ateliéru Sochařství – Jany Mikleové

Aktuálna výstava v Galérii 207 predstavuje tvorbu umelkyne Dany Bratoníčkovej, ktorá prostredníctvom jednoduchej metafory predstavuje subjektívne vnímanie svojej matky, čím sa jej však darí obsiahnuť obecnejší problém konšpiračných teórií.

Autorka k výstavnému priestoru pristupuje z cela racionálne, možno až príliš konzervatívne. Jediným prvkom výstavy je vosková socha (I always look beneath the Queen´s feet, 2017) anglickej kráľovny v životnej veľkosti s hlavou korunovanou svätožiarou, ktorá ako sa od autorky dozvedáme mala svietiť a vytvárať kráľovnín tieň. Socha stojí na jednoduchom kovovom podstavci, ktorý tvorí súčasť diela. Východiskovou témou je konšpiračná teória Davida Ickeho, ktorá označuje anglickú kráľovskú rodinu alebo napríklad rodinu Bushovcov za reptiliánov - humanoidných jašterov vychádzajúci z literatúry sci-fi, ktorý dokážu prevziať ľudskú podobu a tým sa dostať k moci nad ľudskou spoločnosťou. Poznávacím znamením reptiliánov sa stáva ich postava nevrhajúca žiaden tieň. Paradoxom však je, že v čase mojej návštevy výstavy, kráľovna naozaj žiaden tieň nevrhala. Môžme si preto klásť otázku či je táto výstava naozaj kritikou alebo naopak túto teóriu podporuje. Nie je iba konšpiráciou? Alebo sa nám snaží ukázať, že tieto dva protipóly môžu stáť vedľa seba, či dokonca navzájom pretekať a podporovať sa?

Autorka sa vyznačuje charakteristickým vizuálnym jazykom, ktorý buduje už dlhšiu dobu. Prostredníctvom priestorových vzťahov medzi objektmi, vytvára príbehy reflektujúce spoločenské problémy, ktoré však môžme čítať aj v intímnejšej rovine rodinných vzťahov. Autorka si vytvorila svoj vlastný systém, v ktorom tieto predmety fungujú. Racionálne pracuje s iracionálnou tématikou, ktorá pôsobí premyslene a dôveryhodne, no aj napriek tomu v prípade aktuálnej výstavy skľučujúco a neuvoľnene.

fotodokumentace výstavy