Martina Staňková - Triangle
Vytvořeno: 13. 11. 2018 od Galerie 207

Triangle
Martina Staňková

Vernisáž výstavy v úterý 13. 11. 2018 v Galerii 207, Ateliér Intermediální konfrontace č. 207, UMPRUM od 17:30-20:30 
Prezentace autorky, komentovaná prohlídka a dernisáž výstavy v úterý 20. 11. 2018 v učebně č. 411, UMPRUM, od 16:10
Trvání výstavy od 14. 11. do 20. 11. 2018

 

Martina Staňková je studentkou třetího ročníku Ateliéru Intermediální konfrontace Jiřího Davida, nyní je na stáži na AVU v ateliéru Malba 2 Vladimíra Skrepla.

Martina Staňková představuje v Galerii 207 sérii obrazů, jejichž společným prvkem je geometrický obrazec – trojúhelník.  Symbolizuje zde to, čím se zabývá teorie transakční analýzy, tedy vztahy rodič – dospělý – dítě, jež se v člověku odehrávají.  Toto téma zachycuje převážně v pastelových barvách, jež vyplňují ostré, provokující geometrické tvary.  

 

Triangle

Galerie vestavěná do atelieru se stává umělou barokní grottou uprostřed velmožovy zahrady. 

Úkol:  Obsadit svými site specific obrazy grottu uvnitř i vně.  Hranice jsou vymezeny. Vzniklý prostor ve školním ateliéru je jakousi ambasádou, výsostným územím, na kterém platí jiné zákony. 

Trojúhelníkové dítě nemá rádo školu.  Obrazy se prezentují v galerii, za jejíž zdi nahlíží pedagog.  Malíř je dospělý. V ateliéru se stává žákem. Učitel je na vymezený čas rodičem. Rodič učitelem. Trojúhelník vztahů, které trčí do prostoru. Vstupuje do obrazů, stává se jednotícím prvkem. Geometrie si žádá souměrnost. Trojúhelník – hlava. Trojúhelník – srdce. Triangle. Tři rohy, tři úhly, tři vztahy. 

Martin Staněk

 

EN

 

Triangle
Martina Staňková

Opening: November 13th. from 5:30 - 8:30 pm in the Gallery 207, Intermedia Studio, n.207, AAAD
Artist presentation, commented review and closing: November 20th. from 4:10 pm in classroom, n.411, AAAD 
Exhibition from November 14th. to 20th. 2018

recenze výstavy od studenta ateliéru Design oděvu a obuvi - Eduarda Ganoczyho

Na vernisáži výstavy Triangle bol poskytnutý už vopred pripravený text vo forme krátkej básne, ktorého autorom bol manžel samotnej autorky.  Ako prvá výstava bola teda doplnená o dojem niekoho iného ako autorky samotnej.

Samotné priestory konania výstavy zostali nepozmenené. Galéria pridružená k stenám ateliéru, steny bielej farby umocňovali dojem svätyne. Svetlo prenikajúc cez otvorený strop galérie veľmi pomohol symbolicky ikonozujúcim obrazom.

Autorka sa pohrávala s myšlienkou Transakčnej analýzy.

 

T.A. je psychoanalytická teória ktorej zakladateľom je Eric Berne.

Podľa T.A. môžeme rozoznať v ľudskej psychike rozoznať tri „stavy ega“ : rodič, dospelý a dieťa. Tieto stavy sa rozvíjanú v detstve a podľa T.A. vždy konáme z pozície jedného z týchto stavov.

Ľudská komunikácia sa dá rozdeliť na základné prvky nazývané „transakcie“, pri ktorých, každý zúčastnený vystupuje v niektorom stave ega a snaží sa osloviť niektorý stav ega u druhého.  Ak oslovená osoba reaguje očakávaným spôsobom ( napríklad rodič osloví dieťa,  dieťa odpovedá rodičovi ), tak sa jedná o kompletnú transakciu v opačnom prípade sa jedná o skríženú transakciu.

Jednotlivé medziľudské interakcie možno rozdeliť do nasledujúcich  skupín ( kde každá nasledujúca  je na úrovni štrukturalizácie času komplexnejšia s vyšším ziskom sociálnej interakcie).

 

• Stiahnutie     ľudia spolu vôbec nekomunikujú

• Rituál             ľudia konajú formálnym, prdvidaťelným spôsobom

• Aktivita         ľudia vykonávajú spoločnú činnosť, ktorou je daná ich ich interakcia

• Hra                 ľudia konajú hľadajúc psychologický zisk

• Intimita         ľudia konajú úprimne, bez vzájomného využívania

 

V prípade hry môžu „hráči“ spolupracovať alebo sa môže jeden „hráč“ pokúšať dosiahnuť zisk na úkor druhého „hráča“1)

 

Bez krátkeho zasvätenia do T.A. by bolo veľmi obťiažne samotnú výstavu alebo zámer autorky vôbec pochopiť. 

Po vstúpení do galérie zhliadneme na stenách obrazy zväčša pastelových farieb kompozične pozostávajúc z geometrických útvaroch. 

Geometrizácia v obrazoch nám pomáha sa emočne oddeliť od samotného výjavu zobrazeného na ploche obrazu. Čím viac by sa obrazy podobali na konkrétnych ľudí. Tým viac by sme myšlienku autorky pripisovali modelom , ktorí sedeli autorke preobrazom.

Geometrickou štylizáciou sa myšlienkový pochod, správa ktorú autorka/umelkyňa snaží vyslať do sveta stáva všeobecnejšou a zároveň si ju neberiem , tak osobne a neberieme ju ako krytku nás samých.

V momentoch kde sa autorka pohráva s náznakom plasticity, sledujeme veľmi citlivý náznak a symboliku rozvrstvenia ľudskej komunikácie. Vo všeobecných situáciách sa v nás krížia tri „stavy ega“ : dieťa, dospelý a rodič . Na situácie reagujeme vnútorne všetkými troma „S.E.“ no reakcia je možná iba jedným.

Po  drobnejšom preštudovaní T.A. na výstavu nazerám z úplne iného uhľa a veľmi by ma zaujímalo ktorú formu komunikácie autorka vlastne zvolila? 

Bol to rituál:  konanie výstavy vždy prebieha rovnako, krátky úvod potom prehliadka obrazov. Každá výstava bude prebiehať podľa tohto vzorca. Je to teda formálne predvídateľné správanie?  

Bola to intimita: autorka hovorila veľmi citlivo zo znateľným citovým zafarbením, čo by naznačovalo že jednala bez snahy o získanie psychologického zisku. Tomuto názoru prispieva aj samotné poskytnutie doprovodného, textu jej manželom ako aj jeho predstavenie počas krátkeho predhovoru. 

No zároveň mohla konať formou „hry“ :  Ak predpokladáme , že väčšina zúčastnených so T.A. neboli nikdy oboznámený a jediné informácie ktoré dostali boli poskytnuté  v doprovodnom texte a autorkou samotnou v krátkom predhovore, mala teda autorka „moc“ ovplyvniť samotný názor ako na výstavu budeme nahliadať.

 

1) Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Transak%C4%8Dn%C3%A1_anal%C3%BDza